ŠTUDIJNÉ ZVESTI ARCHEOLOGICKÉHO ÚSTAV U SLOVENSKEJ AK ADÉMIE VIED NIT R A 55 – 2014 Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV Nitra 55 – 2014 Recenzovaný časopis / Peer­reviewed journal Hlavný redaktor / Editor­in­chief Gertrúda Březinová a Alena Bistáková Redakčná rada / Editorial board Lucia Benediková, Jozef Bujna, Jana Čižmářová, Eva Fotová, Joachim Henning, Ivan Cheben, Alexandra Krenn­Leeb, Ján Rajtár, Peter C. Ramsl, Jozef Zábojník Výkonný redaktor / Executive editor Daniela Fábiková a Miriama Nemergutová Počítačové spracovanie / Computer elaboration Beáta Jančíková Graický návrh a počítačové spracovanie obálky / Graphic layout and computer elaboration of the cover Ivan Kuzma © Archeologický ústav SAV Nitra, 2014 IČO vydavateľa – 00 166 723 Dátum vydania – september 2014 Ročník vydávania – 55. ročník Evidenčné číslo MK SR 3403/09 / Ministry of culture evidence No. 3403/09 Kontaktná adresa (príspevky, ďalšie informácie) / Contact address (Contributions, Further informations) Archeologický ústav SAV, Akademická 2, SK­949 21 Nitra, Slovakia Tel: +421 6410051, Fax: +421 37 7335618, e­mail: gertruda.brezinova@savba.sk, alena.bistakova@savba.sk Rozširuje, objednávky a predplatné prijíma / Distributing, booking and subscription receives Archeologický ústav SAV, Akademická 2, SK­949 21 Nitra e­mail: nraukniz@savba.sk Za znenie a obsah príspevkov zodpovedajú autori. / The authors are responsible for their contributions. Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť reprodukovaná alebo rozširovaná v žiadnej forme – elektronicky či mecha­ nicky, vrátane fotokópií, nahrávania alebo iným použitím informačného systému vrátane webových stránok, bez predbežného písomného súhlasu vlastníka vydavateľských práv. No part of this publication may be reproduced or transmited in any form – electronic or mechanical, including photocopy, recording, or any information storage and retrieval system, including web pages, without the prior writ­ ten permission from the copyright owner. Vychádzajú dvakrát ročne. Príspevky v Študijných zvestiach sú indexované a citované v databáze The Central European Journal of Social Science and Humanities (CEJSH). Published twice a year. Articles in Študijné zvesti are abstracted and indexed in The Central European Journal of Social Science and Humanities (CEJSH). ISSN 0560­2793 Tlač / Printed by VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava ŠT U DI J N É Z V E S T I A RC H EOLO GIC K ÉHO ÚS TAV U SAV 55, 2014 OBSAH Anna Gardelková-Vrtelová Sociální struktura na pohřebištích v závěru eneolitu a starší doby bronzové v oblasti Moravy a jihozápadního Slovenska .................................................................................................................. 5 Social Structure in Cemeteries in the Late Eneolithic and Early Bronze Age in the Areas of Moravia and Southwestern Slovakia ...................................................................................................................................................... 65 Erik Hrnčiarik Rímske kostené šperky z antickej Gerulaty ................................................................................................................... 69 Römischer Schmuck aus Bein von Gerulata ................................................................................................................... 81 Jozef Elgyüt Staršie včasnostredoveké sídliskové nálezy zo Záhoria ............................................................................................... 83 Ältere frühmitelalterliche Siedlungsfunde aus Záhorie ........................................................................................... 111 Michaela Látková Archeobotanika kopčianskeho sídelného komplexu ................................................................................................. 113 The Archaebotany of Kopčany setlement complex ................................................................................................... 128 Stanislava Gogová – Ján Tirpák Výskum základov stredovekého kostola a cintorína v Krásne nedeštruktívnymi metódami ............................ 131 The Research of the Foundations of Medieval Church and Cemetery in Krásno by Non­destructive Methods ....................................................................................................................... 139 Samuel Španihel Stredoveká a novoveká keramika severozápadného Slovenska ............................................................................... 141 Medieval and modern ceramic in north­western Slovakia ....................................................................................... 179 Klaudia Daňová – Monika Gabulová Osídlenie v mikroregióne potoka Jarč na strednom (dolnom) Považí (archeologické predikčné modelovanie) ....................................................................................................................... 183 Setlement in the Micro­region of the Stream Jarč in the Middle (Lower) Váh Region (Archaeological Predictive Model) ................................................................................................................................ 205 Elena Blažová Prospecting Methods Activities in 2010 – 2012 ............................................................................................................. 207 Aktivity prospekčných metód v rokoch 2010 – 2012 .................................................................................................... 224 Spomienka Spomíname na PhDr. Ivana Kuzmu (Gertrúda Březinová a Ján Rajtár) ...................................................................... 227 Skratky časopisov a periodík ............................................................................................................................................. 235 ŠT U DI J N É Z V E S T I A RC H EOLO GIC K ÉHO ÚS TAV U SAV 55, 2014, 69 – 82 R ÍMSK E KOST EN É ŠP E R K Y Z A N T IC K EJ GE RU L AT Y 1 Erik Hrnčiarik Kľúčové slová: obdobie rímskeho cisárstva, šperk, kostené výrobky, dekoratívne ihlice, amulety, náramky, Gerulata Key words: Roman period, jewellery, bone products, decorative pins, amulets, bracelets, Gerulata Roman bone jewellery from Gerulata Roman provincial jewellery made of bone or antler consists of wide range of objects that can be divided into several groups. The decorative pins belong to the most numerous indings in civil and military environment. They were used in styling hair or joining fabrics. From bones and antlers were likewise produced pearls, charms and amulets of various shapes that adorned neck or hands. Another group consists of bracelets, pauldrons and rings. The last group consists of earrings and claps; their bony variants were produced in the Roman period. Jewellery made of this type of material appears during the whole Roman period, but their golden age is considered to be mostly the 4th century A.D. Signiicant increase of combs, need­ les and bracelets made of bone, antler and ivory on Roman necropolis in this period is by many researchers linked mainly with the Germanic element that inluenced events in the north of the Roman Empire. The aim of this paper was to typologi­ cally and chronologically analyze a collection of bone jewellery from the graves in cemetery I, II, III and in the contexts of late Roman military camp in the position Bergl in Bratislava­Rusovce (Ancient Gerulata). The analyzed group, consisting of approx. 38 pieces, can be divided in functional terms to decorative pins, beads, amulets and bracelets. ÚVOD Šperkami si ženy a muži od najstarších čias krášlili nielen odev, ale aj telo. Okrem toho slúžili aj ako platidlá, náboženské alebo kultové predmety a pod. Pomerne rýchlo podliehajú móde a často menia svoj tvar, preto sú mnohé z nich dobrým datovacím prostriedkom. Pri skúmaní výskytu a použitia rímskeho šperku je potrebné dbať na niektoré dôležité fakty. V závislosti od spoločenského, ale najmä sociálneho postavenia si ich Rimania nechávali zhotovovať z rôznych druhov materiálu. Tie najcennejšie boli vy­ robené z drahých kovov ako zlato, striebro a boli doplnené vzácnymi kameňmi. K vysoko hodnoteným patrili aj výrobky zo slonoviny, horského krištáľu, jantáru a pod. Drahé šperky si mohli dovoliť pred­ stavitelia strednej a vyššej spoločenskej vrstvy. Chudobnejšie obyvateľstvo siahalo po lacnejších imitá­ ciách, vyhotovených zo skla, kostí či parohoviny (Deschler-Erb 1998, 159). Materiál, z ktorého boli šperky vyrobené, môže príslušnosťou indikovať ku konkrétnej spoločenskej skupine. Napríklad do začiatku antoninovského obdobia mohli nosiť železné prstene len rímski občania (Mikovínyová-Daňová 2010, 77). Pri analýze šperkov nemožno zabúdať ani na fakt, že najmä v pohraničných oblastiach Rímskej ríše, si podmanené obyvateľstvo dlho zachovávalo pôvodné tradície ich výroby a použitia. Vplyvom romanizácie, však začali vznikať špeciické formy, ktoré sú zmesou domácej – nerímskej tradície s rímskou. Príkladom takýchto rímsko­provinciálnych výrobkov je aj zv. noricko­panónsky šperk so svojimi špeciikami, ako spony s krídelkami, bohato zdobený opasok a pod. (Garbsch 1965). Dôležité je tiež prihliadať na regionálne rozdiely v rámci samotnej ríše. Odlišnosti medzi provinciami existujú nielen v spôsobe a početnosti nose­ nia šperku, ale aj v uprednostňovaní určitého materiálu, tvaru a typu výzdobnej techniky alebo dekorácie. Na druhej strane, aj napriek uvedenému, možno badať určité spoločné tendencie použitia šperku v celom impériu. Napríklad prstene a náramky sa po formálnej stránke od seba odlišujú len minimálne (Riha 1990, 9), ale spôsob ich nosenia a počet kusov je v rôznych regiónoch rozdielny. 1 Príspevok vznikol v rámci projektu VEGA 1/0058/12. 70 E R I K H R NČI A R I K Obr. 1. Gerulata. Kostené ihlice. 1 – 4, 7 – 9, 11 – pohrebisko II (podľa Pichlerová 1981); 5, 6, 10 – pohrebisko III (podľa Kraskovská 1974b); 12 – poloha Bergl (podľa Kraskovská 1992). R ÍM SK E KO S T E N É ŠPE R K Y Z A N T IC K EJ GE RU L AT Y 71 Šperky zhotovené z kosti, parohoviny a slonoviny sa objavujú počas celej rímskej doby. Za ich zlatý vek sa považuje najmä 4. stor. po Kr. (Bíró 1994, 26). Výrazný nárast hrebeňov, ihlíc a náramkov na rím­ skych nekropolách v tomto období, spájajú mnohí bádatelia s germánskym elementom, ktorý ovplyvňo­ val dianie na severe impéria (Keller 1971, 107). Rímskoprovinciálny šperk zhotovený z týchto materiálov tvorí širokú škálu predmetov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých skupín. K najpočetnejším nálezom v civilnom, ale aj vo vojenskom prostredí patria dekoratívne ihlice, ďalej sa objavujú koráliky, prívesky, amulety alebo náramky, náramenice a prstene. Kostené náušnice a spony sa v dobe rímskej nevyrábali. Cieľom tohto príspevku je z typologického a chronologického hľadiska analyzovať kolekciu publi­ kovaných kostených šperkov, pochádzajúcu z hrobov na pohrebisku I (Kraskovská 1974a), II (Pichlerová 1981), III (Kraskovská 1974b, 81 – 111) a v kontexte neskororímskeho kastelu v polohe Bergl (Kraskovská 1992, 67 – 82) v Bratislave­Rusovciach, antickej Gerulate. Analyzovaný súbor cca 39 kusov2, možno z funkčného hľadiska rozdeliť na dekoratívne ihlice, korá­ liky, amulety a náramky. Dekoratívne ihlice Najstaršie kostené ihlice sa v stredoeurópskom meradle objavujú už v období eneolitu (Sklenář 2000, 10) a v menšej miere sa používajú až dodnes. V latinčine sa pre ne najčastejšie používalo pomenovanie acus alebo crinale (Bíró 1994, 30). Slúžili najmä na úpravu ženských účesov, ktoré sa počas trvania Rím­ skej ríše neustále menili a podliehali rôznym módnym trendom. Tvar účesu určovali predstaviteľky najvyšších vrstiev spoločnosti, žijúce na cisárskom dvore a ich vyhotovenie si viac, alebo menej vyžado­ valo použitie ihlíc, ktorých počet so zložitosťou úpravy vlasov stúpal. Počas celej doby rímskej sa ihlice používali aj pri spájaní textílií (Bíró 1994, 23), v medicíne (Ruprechtsberger 1979, 10) a pod. Vyrábali sa z bronzu, striebra, zlata, skla, dreva, ale aj z kosti, parohoviny a slonoviny. Nie zriedkavo sa objavovali ihlice, ktorých hlavica bola vyrobená z iného materiálu ako telo (Bartus 2010, 35 – 45). Medzi analyzova­ nými nálezmi z Bratislavy­Rusoviec sa takéto ihlice nenachádzajú. Z územia antickej Gerulaty pochádza 17 kusov, ktoré možno podľa tvaru hlavice rozdeliť do 6 typov. Typ I. Kostené ihlice s hlavicou v tvare gule (kat. č. 1, 2; obr. 1: 1, 2) Majú úzky kŕčik a ich telo býva v strede zosilnené (Bíró 1994, tab. XVI: 152 – 163; XVII: 164 – 174; Crummy 1979, typ 3; Petković 1994, typ III). S. Petković (1944, 30) ich ešte delí na varianty s menšou a väčšou hlavicou. V skúmanom materiáli sa vyskytujú len ihlice druhého variantu. Typ I sa používal najmä na úpravu vlasov, no s kovovými ihlicami identického tvaru sa písalo do voskových tabuliek. Takúto funk­ ciu nemožno vylúčiť ani pri kostených exemplároch. Oba varianty ihlíc sa vyskytujú počas celej doby rímskej, preto je možné presnejšie časové zaradenie konkrétneho kusu v prípade, ak pochádza z uzavretého nálezového celku. V analyzovanom súbore boli objavené len na pohrebisku II. Prvá z nich (kat. č. 1; obr. 1: 1) pochádza z hrobu 47, ktorý je datovaný do konca 1. a na začiatok 2. stor. po Kr. Druhá bola objavená v hrobe 97 (kat. č. 2; obr. 1: 2), spolu s mincou cisára Domitiána z roku 84 po Kr. (Pichlerová 1981, 148). Oba nálezy možno rámcovo zaradiť na koniec 1. a na začiatok 2. stor. po Kr. Typ II. Kostené ihlice ukončené hlavicou v tvare kvapky (kat. č. 3; obr. 1: 3) Väčšina ihlíc má zdobený kŕčik a ich telo je asi v jednej tretine zosilnené (Bíró 1994, tab. XXVIII: 303 – 313; Mikler 1997, tab. 28: 18 – 22; Riha 1990, tab. 43: 1419, 1420; Ruprechtsberger 1979, obr. 43; 44: 222). Vyššie citovaní autori ihlice zhodne datujú do 4. stor. po Kr., avšak ihlica na pohrebisku II, v Bratisla­ ve­Rusovciach bola súčasťou kostrového hrobu LVII, ktorý je datovaný na koniec 1. stor. po Kr. Z uvede­ ného teda vyplýva, že s ich výskytom je potrebné rátať už oveľa skôr ako v 4. stor. po Kr. Vzhľadom na to, že bola objavená v blízkosti lebky, sa dá s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že slúžila na úpravu alebo ozdobu účesu (Pichlerová 1981, obr. 23). 2 Vzhľadom na fragmentárnosť niektorých nálezov, najmä ihlíc a náramkov, nebolo možné určiť presný počet analyzovaných kusov. 72 E R I K H R NČI A R I K Typ III. Kostené ihlice zdobené hlavicou v tvare ženskej busty (kat. č. 4 – 7; obr. 1: 4, 7 – 9) Majú obyčajné rovné telo, ukončené hlavicou v tvare ženského poprsia, ktoré kopíruje kamenné alebo kovové busty manželiek cisárov (Bíró 1994, tab. XXXVI: 380 – 383; Mikler 1997, tab. 36, 37; Petković 1994, typ XVI; Riha 1990, tab. 40: 1360 – 1363; Ruprechtsberger 1979, obr. 2). Tento typ ihlice sa objavuje počas celej doby rímskej, ale jednotlivé kusy možno na základe štýlu a stvárnenia busty presnejšie datovať. Umožňuje to najmä úprava účesu na buste, ktorý veľmi rýchlo podliehal meniacim sa módnym trendom a v každom období mal určité charakteristické znaky. Ihlice typu III boli používané najmä pri úprave účesu. M. T. Bíró (1997/1998, 81), ktorá sa nimi pod­ robnejšie zaoberala uvádza, že slúžili na spájanie odevu namiesto spôn. Nález z detského hrobu 1, na pohrebisku II v Bratislave­Rusovciach (kat. č. 4; obr. 1: 4) ale poukazuje na fakt, na ktorý už upozornila M. Alfödi. Ihlicami sa spájal pohrebný rubáš, do ktorého bolo zabalené telo pochovaného jedinca (Alföldi 1957, 477 – 495). V prípade nálezu z hrobu 1, tomu nasvedčuje nielen jej objavenie v blízkosti hrude zosnu­ lého (Pichlerová 1981, 31), ale aj to, že pre pochované dieťa by bola ihlica príliš veľká na nosenie. Je neprav­ depodobné, že ihlica bola do hrobu vložená ako hračka, pretože ide o zahrotený predmet, nevhodný na hranie. Na základe vyobrazenej busty a analógií bola datovaná do druhej polovice 1. stor. po Kr. Podľa T. Kolníka (1984, obr. 227) je príslušný účes charakteristický pre ženy láviovského obdobia. Zo žiarového hrobu 85, toho istého pohrebiska, pochádzajú ďalšie dve (kat. č. 5, 6; obr. 1: 7, 8) výrazne poškodené ihlice (Pichlerová 1981, tab. CIX: 5, 6). Na základe ich duplicitného výskytu v hrobe mož­ no predpokladať, že boli pôvodne pripnuté na pleciach a slúžili na spojenie odevu (Hrnčiarik 2010, 52). Z pohrebiska II, z hrobu 101, pochádza iný úlomok hlavice ihlice zdobenej ženskou tvárou (kat. č. 7; obr. 1: 9). Aj v tomto hrobe bolo pochované dieťa. Zlomok kostenej busty možno na základe vyhotoveného účesu datovať na začiatok 1. stor. po Kr. a na koniec vlády cisára Trajána (Bíró 1997/1998, 84, 86). Typ IV. Kostené ihlice s hlavicou v tvare píniovej šišky (kat. č. 8; obr. 1: 10) Telo ihlíc je buď priamo spojené s hlavicou, alebo pomocou plastického prstenca umiestneného pod ňou (Béal 1984, tab. 10: 237; Bíró 1994, tab. XXXI: 335– 345; XXXII: 346– 357; Dular 1979, tab. 3: 7; Mikler 1997, tab. 33; Petković 1994, typ X; Riha 1990, tab. 42: 1392 – 1414; Ruprechtsberger 1979, obr. 3 – 12). Hlavica býva zdobená ryhovaním, mriežkovaním alebo šrafovaním, ale objavujú sa aj nezdobené kusy (Hrnčiarik 2010, 53). Píniová šiška bola veľmi obľúbeným motívom najmä v neskorej antike. Ihliciam ukončeným takouto hlavicou sa niekedy pripisovala magická sila, keďže píniová šiška často symbolizovala plodnosť a silu. V rímskej mytológii sa spája s Dianou (Ruprechtsberger 1979, 26) a s kultom Sabazia (Tacheva-Hitova 1983, 162 – 187). Zlomok ihlice ukončenej hlavicou v tvare píniovej šišky (kat. č. 8; obr. 1: 10), bol objavený v hrobe 9 na pohrebisku III, v Bratislave­Rusovciach (Kraskovská 1974b, 92). Ležala v blízkosti hlavy a slúžila zrejme na úpravu účesu. Jej hlavica bola zdobená mriežkovaním, čo najvernejšie kopíruje skutočný vzhľad šišky. Analogické ihlice sa objavujú už od konca 2. stor. po Kr. (Ruprechtsberger 1979, 74), sú však častým prv­ kom v ženských hroboch na neskoroantických pohrebiskách takmer v celej Rímskej ríši (Hrnčiarik 2012, 317). V Gerulate boli v tom istom hrobe spolu s ihlicou objavené mince Constatia Chlora (r. 293 – 306 po Kr.) a Maximiana II. (r. 305 – 313 po Kr.), ktoré ju datujú na začiatok 4. stor. po Kr. Typ V. Kostené ihlice s odnímateľnou hlavicou (kat. č. 9, 10; obr. 1: 5, 6) Kostené ihlice sa skladali z dvoch samostatných častí: z tela a hlavice, ktorá sa naň nasadzovala po­ mocou vyvŕtaného otvoru (Bíró 1994, tab. XXXII: 355; Mikler 1997, tab. 31: 1 – 7). Nejde o špeciický vý­ zdobný prvok ale o mechanizmus, ktorý sa objavuje pri rôznych typoch ihlíc (Mikler 1997, 43). Hlavice boli bohato zdobené a často vyrobené z iného materiálu (slonovina, zlato, bronz, sklo) ako ich telo (Riha 1990, tab. 40: 1372). Kostené ihlice s odnímateľnou hlavicou sa objavujú počas celej doby rímskej, najčas­ tejšie ale v neskorej antike. Na pohrebisku III, v Bratislave­Rusovciach boli v hrobe 9 objavené dva kusy tohto typu (kat. č. 9, 10; obr. 1: 5, 6). Sú takmer identické, aj keď jedna z nich je o cca 1 cm kratšia (Kraskovská 1974b, 92). Mali guľo­ vité hlavice, v spodnej časti doplnené plastickým prstencom. Neslúžili na úpravu účesu, boli symetricky uložené pozdĺž kľúčových kostí hlavicou nadol a spájali odev. Pomocou ihlice sa spojili okraje odevu R ÍM SK E KO S T E N É ŠPE R K Y Z A N T IC K EJ GE RU L AT Y 73 a následne bol na jej hrot navlečený jeden koniec šnúrky alebo kovovej retiazky. Druhý koniec sa upevnil pod odnímateľnú hlavicu. Šnúrka alebo retiazka slúžili nielen na to, aby sa ihlica nevyvliekala z odevu, ale aj na jeho ozdobu, keďže sa na ich zhotovenie používali rôznofarebné tkaniny alebo drahé kovy ako zlato, striebro, prípadne bronz. Keďže v prípade nálezov z Gerulaty sa v hrobe nenachádzala žiadna retiazka, dá sa predpokladať, že ihlice boli spojené organickou šnúrkou, ktorá sa časom rozpadla. Obe ihlice možno datovať do začiatku 4. storočia po Kr. Typ VI. Kostené ihlice s mriežkovaným kŕčkom (kat. č. 11, 12; obr. 1: 11, 12) Ihlice majú nevýrazne oddelenú hlavicu od tela a ich kŕčok býva rôzne zdobený (Mikler 1997, tab. 31: 14; Riha 1990, tab. 63: 2611 – 2622). Z Bratislavy­Rusoviec, možno do tejto skupiny zaradiť dva zlomky. Prvý z nich bol objavený v hrobe 119 na pohrebisku II (kat. č. 11; obr. 1: 11). Ide o zlomok ihlice, ktorá bola výrazne poškodená ohňom. Kŕčok je zdobený rytým mriežkovaním, ktoré je ohraničené dvomi vodorovnými líniami v spodnej a jednou vo vrchnej časti. Žiarový hrob možno len rámcovo datovať na koniec 1. a do 2. stor. po Kr. Druhý zlomok, pravdepodobne väčšej ihlice, pochádza z polohy Bergl (kat. č. 12; obr. 1: 12) a má mriežkovane zdobený kŕčok, vo vrchnej časti doplnený plastickým prstencom. Analogická ihlica je ulo­ žená v Landes Museum v Mainzi (Mikler 1997, tab. 32: 4 – 6) a je rámcovo datovaná do obdobia od prvej polovice 1. do konca 4. storočia (Mikler 1997, 45). V prípade nálezu z Bratislavy by sa dalo predpokladať, že aj tento exemplár pochádza z neskorej antiky. Osobitnú skupinu v rámci súboru tvoria zlomky ihlíc (kat. č. 13 – 18; obr. 2: 1 – 6), ktoré vzhľadom na ich fragmentárnosť nemožno zaradiť k žiadnemu typu. Sú bez znalosti nálezových okolnosti nedatova­ teľné. V Bratislave­Rusovciach bolo na rímskych pohrebiskách II a III, objavených asi 16 zlomkov z neur­ čiteľného počtu ihlíc. S prihliadnutím na nálezy mincí z pohrebiska II, ktoré boli súčasťou hrobovej výbavy, možno frag­ menty ihlíc z hrobu 1 rámcovo datovať do obdobia vlády cisára Domitiána (Pichlerová 1981, 84) a ihlice z hrobu 107, do obdobia vlády Vespasiána (Pichlerová 1981, 158). Ostatné úlomky sa dajú len všeobecne zaradiť do obdobia od konca 1. až do konca 2. stor. po Kr. Iba v jednom prípade (kat. č. 16; obr. 2: 4) sa čiastočne zachovala prstencovitá výzdoba kŕčku, ostatné fragmenty sú nezdobené a výrazne poškodené. Nemožno ale vylúčiť, že niektoré z nich nepochádzajú z dekoratívnych ihlíc, ale mohli mať úplne inú, neznámu funkciu, napr. zlomky s kat. č. 13 (obr. 2: 1), mohli pochádzať z ihiel na šitie. V hrobe 9, z pohrebiska III, bolo objavených niekoľko zlomkov z tela ihlice (kat. č. 18; obr. 2: 6), ktorú Ľ. Kraskovská nesprávne interpretovala ako kosti vtáka (Kraskovská 1974b, 95). V skutočnosti ide o zlom­ ky ihlice zhotovenej zo slonoviny, ktoré patria na celom území Rímskej ríše, medzi vzácne nálezy. Z úze­ mia Slovenska pochádza napr. zlomok ihlice zdobený hlavicou, v tvare antického herca z Iže – Leányvár (Hrnčiarik 2010, 56). Koráliky (kat. č. 19 – 23; obr. 2: 7) Druhou skupinou rímskeho kosteného a parohového šperku na náleziskách v antickej Gerulate boli koráliky. Najčastejšie sa navliekali na šnúrku a používali sa v podobe náramkov a náhrdelníkov ako ozdoby rúk alebo krku. Najpočetnejšie sú na rímskych lokalitách sklenené exempláre, ale objavujú sa aj koráliky zhotovené z drahých kovov (zlato, striebro), vzácnych kameňov (horský krištáľ, karneol, jaspis, alabaster, magnezit, vápenec, gagát), ale aj z fajansy, jantáru alebo kosti, parohoviny a slonoviny (Hrnčiarik 2012, 22). Existencia kostených korálikov siaha až do praveku a možno sa s nimi stretnúť ešte aj dnes. Po formálnej stránke sa mnohé z nich takmer nezmenili, a preto je ťažké, ich bez nálezových okolností chronologicky zaradiť. Koráliky sa nosievali buď jednotlivo, alebo vo viacerých exemplároch. Ich použitie nemalo len este­ tickú ale často aj magickú funkciu. V prípade jednoduchých nezdobených kostených korálikov je ťažké určiť, či ide o magické amulety alebo o ozdoby. Z tohto dôvodu sú analyzované spoločne. Podľa Ľ. Kraskovskej boli všetky skúmané koráliky vyhotovené z kosti (Kraskovská 1974a, 13). Takéto exempláre sú v rímskom prostredí pomerne zriedkavým nálezom. Napríklad v kolónii Augusta Raurica sa ich našlo len 9 (Riha 1990, 79) a z Hornej Moesie pochádza len jeden kus (Petković 1994, tab. XXVI: 1). 74 E R I K H R NČI A R I K Obr. 2. Gerulata. 1 – 6 – zlomky kostených ihlíc; 7 – perla; 8, 9, 10 – amulety. 1 – 5 – pohrebisko II (podľa Pichlerová 1981); 6 – pohrebisko III (foto autor); 7 – pohrebisko I (foto autor); 8, 9, 10 – poloha Bergl (podľa Kraskovská 1992). Lokality z doby rímskej sú na Slovensku pomerne zriedkavé. Okrem analyzovaných 5 kusov z pohre­ biska I, v Bratislave­Rusovciach bol v rímskom tábore Iži­Leányvár, objavený len jeden kus. V zbierke Po­ dunajského múzea v Komárne je síce uložených až 38 exemplárov, ale pri mnohých z nich je ich rímsky pôvod neistý (Hrnčiarik 2004, 91 – 100). Jeden korálik z hrobu 2, na pohrebisku I v Bratislave­Rusovciach (kat. č. 19; obr. 2: 7), bol súčasťou náhrdelníka, zloženého prevažne zo sklenených perál (Kraskovská 1974a, 13). V priereze mal oválny tvar a dĺžku 1 cm. Hrob bol na základe mincí datovaný na začiatok 4 stor. po Kr. Ľ. Kraskovská uvádza, že z toho istého hrobu pochádza ešte jeden kostený korálik. Po porovnaní publikovaného vyobrazenia ná­ R ÍM SK E KO S T E N É ŠPE R K Y Z A N T IC K EJ GE RU L AT Y 75 hrdelníka (Kraskovská 1974a, tab. XIII: 7) s reálnymi nálezmi sa zistilo, že to bol jeden korálik rozlomený na dva kusy. Ďalšie štyri koráliky (kat. č. 20 – 23) pochádzajú z hrobu 51, toho istého pohrebiska. Podľa opisu Ľ. Kraskovskej majú vázovitý tvar a boli súčasťou náhrdelníka zhotoveného prevažne zo skle­ nených perál (Kraskovská 1974a, 39). Hrob možno datovať do neskorej antiky. V čase prípravy tohto prí­ spevku neboli koráliky dostupné, a preto uvedené informácie nemožno overiť. Ani z ich publikovaného vyobrazenia v citovanej práci nie je jednoznačné, o ktoré kusy ide. Z toho dôvodu neboli podrobnejšie analyzované a nie sú vyobrazené ani v tabuľkách. Ozdobné prívesky a amulety (kat. č. 24 – 28; obr. 2: 8 – 10) Ľudia už v praveku verili v magickú silu, ktorá sídlila v posvätných sochách, kríkoch, prameňoch, kultových predmetoch alebo aj v drobných príveskoch, zv. amuletoch. V dobe rímskej mávali rozmanitý tvar a veľkosť. Obyčajne sa nosili na krku, ale aplikovali sa aj na rozličných častiach odevu (Bíró 1994, 29), prípadne boli pripevňované na zbrane, najmä na pošvy mečov, ako aj na konský postroj a pod. Nosili sa bez rozdielu vo všetkých spoločenských a sociálnych vrstvách rímskej spoločnosti. Od neolitu až dodnes bol v obľube jeden z najčastejších typov amuletu, a to zvierací zub – kel. Obyčaj­ ne bol cezeň vyvŕtaný otvor na zavesenie (Vladkova 1999, 285). V niektorých prípadoch bol zub vložený do ozdobného pliešku, na ktorom bolo upevnené očko (Riha 1990, tab. 30: 702). Mal najmä apotropaický význam. Jeho nosením, údajne prechádzala na majiteľa sila zvieraťa, ktorému tento zub patril, alebo ho malo zviera ochraňovať pred možným nebezpečenstvom (Deschler-Erb 1998, 171). Tri amulety boli obja­ vené v polohe Bergl, v Bratislave­Rusovciach. Všetky majú prevŕtaný otvor na zavesenie. Podľa Ľ. Kraskovskej (1992, 79), jeden z nich patril medveďovi (kat. č. 24; obr. 2: 8) a v ostatných dvoch prípadoch ide o kly z diviaka (kat č. 25, 26; obr. 2: 9). Blízke analógie nájdeme takmer vo všetkých častiach Rímskeho impéria a zuby – kly z oboch zvierat, patria k najobľúbenejším počas celej doby rímskej (Bíró 1987, obr. 8: 32; Deschler-Erb 1998, tab. 38: 3976 – 3985; Mikler 1997, tab. 8: 10; Vladkova 1999, obr. 1; 2). V dobe rímskej sa veľmi často objavuje amulet zhotovený z jelenieho parohu, najmä z zv. ružice, teda z časti parohu, ktorou bola počas rastu spojená s hlavou zvieraťa. Do takého polotovaru sa vyvŕtala diera na upevnenie (Hrnčiarik 2004, 93) a v niektorých prípadoch bolo jeho telo dozdobené rytými ornament­ mi, najčastejšie vo forme falu (Hotentot/Lith 1990, 186 – 207). Nález bol objavený pri kostole, v polohe Bergl v Bratislave­Rusovciach (Kraskovská 1977, 63) a bol nezdobený (kat. č. 28; obr. 2: 10). Podobné predmety sú známe z rôznych častí Rímskeho impéria, napr. z Panónie, z Carnunta (Grünewald 1981, tab. 16: 9 – 10). Ob­ javujú sa už vo včasnej dobe železnej a používajú sa ešte aj v 7. a 8. stor. po Kr. Podľa H. Miklera ich mohli nosiť len príslušníci jazdy (Mikler 1997, 21), čo by mohlo zodpovedať aj situácii v Gerulate. Na druhej strane však M. T. Bíró predpokladá, že to boli výlučne ženské amulety, ktoré ich mali zavesené na opasku (Bíró 1994, 65). Podobnými príveskami boli zdobené aj konské postroje (Deschler-Erb 1998, 171), prípadne sa vsádzali do omietky v maštaliach (Hotentot/Lith 1990, 188). V polohe Bergl bol objavený zlomok kostenej okrasy kónického tvaru s otvorom na hornej strane (kat. č. 27), ktorý patril prívesku alebo zápinke (Kraskovská 1992, 79). Pri revízii nálezov z tejto polohy nebol podobný predmet identiikovaný. Autorka neuvádza jeho presnejší opis ani vyobrazenie, preto ho ne­ možno bližšie interpretovať. Náramky (kat. č. 29 – 39; obr. 3) Poslednú skupinu šperkov, zastúpenú medzi nálezmi z Bratislavy­Rusoviec, tvoria kostené náramky. V dobe rímskej sa na ich výrobu okrem kostí, používalo aj zlato, striebro, bronz, železo, sklo a pod. Naj­ častejšie sa na rímskych lokalitách vyskytujú ich bronzové varianty. Kostené náramky sú napr. v Augste zastúpené asi tromi percentami z celkového počtu náramkov (Riha 1990, 52). Podobne je to aj na ana­ lyzovaných pohrebiskách v Gerulate. Príčinu ich zriedkavého výskytu je potrebné hľadať v krehkosti materiálu, z ktorého sa zhotovovali. Patrili však medzi šperky, ktoré vlastnila takmer každá rímska žena. Zvyčajne sa vyrábali z jedného kusu, ale existujú náramky zložené z viacerých častí (Riha 1990, 63). Do požadovaného tvaru sa ohýbali ohrievaním a ich konce sa spájali železnými alebo bronzovými nitmi (kat. č. 32, 33, 36; obr. 3: 4, 5, 8). Ich hrúbka sa pohybovala okolo 4 až 8 mm. 76 E R I K H R NČI A R I K Obr. 3. Gerulata. Kostené náramky. 1 – 4 – pohrebisko I. (1 – 3 – podľa Kraskovská 1974a; 4 – foto autor ); 5 – 9 – pohre­ bisko III (5, 7 – podľa Kraskovská 1974b; 5 – 9 – foto autor). R ÍM SK E KO S T E N É ŠPE R K Y Z A N T IC K EJ GE RU L AT Y 77 Na základe uloženia v hroboch možno predpokladať, že sa vo väčšom počte nosili skôr na ľavej, ako na pravej ruke (Petković 1994, 40). Bolo to najmä preto, že ľavá ruka bola počas práce menej zaťažovaná a bol menší predpoklad, že sa zlomia alebo inak poškodia (Bíró 1987, 53). Uvedenú skutočnosť možno pozorovať aj na pohrebisku III, v Bratislave­Rusovciach. Pochované ženy majú na pravej ruke vždy iba jeden náramok, na ľavej ich býva viac (2 až 7). K ďalším zvláštnostiam v nosení šperkov na tomto poh­ rebisku patrí skutočnosť, že ak mala žena prsteň, náramok na pravej ruke chýbal (Kolník a kol. 1993, 234). Väčšina autorov, ktorí sa zaoberali kostenými náramkami, sa zhoduje v tom, že sú charakteristic­ kým prvkom neskoroantického ženského šperku. Pri svojom tvrdení argumentujú nálezmi z územia dnešného Švajčiarska (Riha 1990, 40), Bavorska (Keller 1971, 107) alebo Maďarska (Lányi 1972, 50 – 213), kde sa objavujú od konca 3. stor. a v 4. stor. po Kr. Analogická situácia je i v Bratislave­Rusovciach, kde sa na pohrebisku II (datovaného od konca 1. stor. do konca 2. stor. po Kr.) nenašiel ani jeden kostený náramok, pričom z neskoroantickej fázy pohrebiska I, sú známe 4 (Kraskovská 1974a, 156 – 158) a z pohrebiska III, až 7 kusov (Kraskovská 1974a, 103 – 108). Pôvod nosenia kostených náramkov možno hľadať u Germánov, odkiaľ pochádzajú vo veľkom počte zo žiarových ale aj kostrových hrobov (Zeman 2001, 129). Kostené náramky z Bratislavy­Rusoviec možno rozdeliť do dvoch hlavných skupín: zdobené a nezdobené. Prvá z nich je zastúpená piatimi nálezmi. Na pohrebisku I, bol v hrobe 2 nájdený zlomok náramku, ktorého povrch je dekorovaný šikmým šrafovaním (kat č. 29; obr. 3: 1). Ďalší exemplár z hrobu 21, bol po celom svojom obvode zdobený jednoduchou vodorovnou ryhou (kat. č. 30; obr. 3: 2). Na pohrebisku III, bol v hrobe 1 objavený náramok s vodorovnými rytými líniami po jeho okrajoch, ktoré boli v strede doplnené skupinami koncentrických krúžkov (kat. č. 33; obr. 3: 5). Z hrobu 6 pochádzajú až tri náramky, z nich je jeden zdobený šikmým šrafovaním, usporiadaným do tvaru písmena „V“ (kat. 35; obr. 3: 7). Druhý má ploché telo a je na svojich koncoch zdobený kombináciou šikmého a horizontálneho šrafovania (kat. č. 36; obr. 3: 8). Tretí exemplár je nezdobený (kat. č. 37; obr. 3: 9). Podobné nezdobené kusy boli objavené aj na pohrebisku I, v hrobe 36 (kat. č. 31; obr. 3: 3), 41 (kat. č. 32; obr. 3: 4) a na pohrebisku III, v hrobe 4 (kat. č. 34; obr. 3: 6), 7 (kat. č. 38) a 9 (kat. č. 39). Analogické nálezy pochádzajú napríklad z Augstu (Riha 1990, tab. 66: 2799) alebo z panónskeho Gorsia (Bíró 1987, 53, 54), Intercisy (Bíró 1994, tab. X: 74 – 76; XI: 86, 87) a pod. Na základe neskoroantických mincí, najmä razieb Constantina (r. 335 – 340 po Kr.) a Constansa I. (r. 335 – 356 po Kr.), možno uvedené exempláre z pohrebiska I a III, rámcovo zaradiť do neskorej antiky. ZÁV ER Analyzovaný súbor šperkov z rôznych polôh v Bratislave­Rusovciach, predstavuje širokú škálu pred­ metov používaných ako ozdoby vlasov, krku, rúk a odevu. Z chronologického hľadiska sa skúmané šperky z Gerulaty objavujú takmer v rovnakom počte počas celej doby cisárskej. Rozdiel je len v tom, že v staršom období sú početnejšie ihlice a v mladšom sa častejšie objavujú náramky. Najpočetnejšou skupinou medzi nálezmi sú ihlice, z ktorých väčšina bola vyhotovená z parohoviny, menej z kostí a v jednom prípade aj zo slonoviny. Na základe tvaru hlavice sa dali rozdeliť do šiestich typov, a to: ihlice zdobené hlavicou v tvare gule, kvapky, ženskej busty, píniovej šišky, ale aj ihlice s od­ nímateľnou hlavicou a ihlice s mriežkovaným kŕčkom. Osobitnú skupinu medzi nálezmi tvorili zlomky ihlíc, ktoré nebolo možné zaradiť k žiadnemu typu. Väčšina ihlíc slúžila na ozdobu a úpravu účesov, ale z polohy v hrobe, v prípade niektorých z nich bolo zrejmé, že sa za ich pomoci spájal odev (hrob 9, pohrebisko III). V Gerulate sa ihlice vyskytovali počas celého cisárstva, častejšie ale v jeho staršej fáze. Z chronologického hľadiska bol zaujímavý nález exempláru s hlavicou v tvare kvapky. Obyčajne je tento typ datovaný do mladšej doby rímskej. V Bratislave­Rusovciach bol uložený do hrobu datovaného do 1. stor. po Kr., čo dokazuje jeho výskyt už oveľa skôr. Druhú skupinu šperkov tvoria koráliky. Všetky boli vyrobené z kosti, aj keď overiť to bolo možné len v jednom prípade. V porovnaní s exemplármi, ktoré boli zhotovené z iných materiálov, sa v Gerulate vy­ skytovali len v minimálnom množstve. Na základe publikovaných informácií ich možno rozdeliť na ko­ ráliky v priereze oválneho tvaru a koráliky vázovititého tvaru. Podľa polohy v hrobe sa dá predpokladať, že v jednom prípade boli súčasťou náhrdelníka a v druhom náramku. Zaujímavé je použitie kostených korálikov v kombinácii s ostatnými korálikmi. Zdá sa, že v antike sa veľmi zriedka nosili náhrdelníky, alebo náramky zostavené z korálikov z rovnakého materiálu, farby alebo tvaru. Pravdepodobne sa cenila ich pestrosť a rozmanitosť, ktoré sa často kombinovali aj s amuletmi. Ďalšiu skupinu tvoria amulety, pri výrobe ktorých boli použité zvieracie zuby, kly a parohovina. Nálezy z Gerulaty sa v civilnom prostredí nevyskytujú, ale objavujú sa oveľa častejšie vo vojenskom 78 E R I K H R NČI A R I K prostredí. Niektoré z nich, pravdepodobne, nenosili ani samotní vojaci, ale boli upevňované na konský postroj. Všetky analyzované exempláre pochádzajú z neskorej antiky. Poslednú skupinu tvoria náramky, ktoré boli zhotovené zo zvieracích kostí. Náramky sú buď nezdo­ bené, alebo je ich povrch doplnený rytou výzdobou vo forme koncentrických krúžkov, alebo šikmých, vertikálnych a horizontálnych rýh. Nosili sa ako ozdoby rúk. Náramenice sa v skúmanom materiáli nenachádzali. Na pohrebisku v Gerulate boli súčasťou ženských hrobov. Vyskytujú sa výlučne na ľavej ruke, často v kombinácii s náramkami z iných materiálov. Obyčajne sa v hrobe nachádzal vždy len je­ den kostený náramok, ale v prípade hrobu 6, na pohrebisku III, mala pochovaná žena až tri exempláre. Výskyt náramkov z rôzneho materiálu, nielen z kosti, je charakteristickým prvkom neskoroantických pohrebísk v celej Rímskej ríši. Z predloženej analýzy vyplýva, že šperky vyrobené z kosti, parohoviny a slonoviny sa v Gerulate, v porovnaní s ostatnými nálezmi, objavujú pomerne zriedkavo. Je to spôsobené najmä krehkosťou ma­ teriálu, z ktorého boli zhotovené. Na ich výrobu a výzdobu sa používali rôzne techniky ako sústruže­ nie, vŕtanie, vyrezávanie alebo rytie. Mnohé zo šperkov (ihlice s hlavicou v tvare ženskej busty), majú veľkosť niekoľko centimetrov a sú zhotovené pomocou podobných nástrojov, aké dnes používajú napr. lekári. Precízne prepracovanie výzdobných detailov, svedčí o vysokej zručnosti rímskych remeselníkov. K ATALÓG 1. Miesto nálezu: pohrebisko II, hrob 47. Popis predmetu: kostená ihlica s hlavicou v tvare gule, sekundárne prepálená. Rozmery predmetu: dĺ. 9,2 cm, pr. 0,3 cm. Vyobrazenie: obr. 1: 1. Literatúra: Pichlerová 1981, 116, Tab. LXXX: 3. 2. Miesto nálezu: pohrebisko II, hrob 97. Popis predmetu: kostená ihlica s hlavicou v tvare gule, sekundárne prepálená. Telo je asi v jednej tre­ tine zosilnené. Rozmery predmetu: dĺ. 12,5 cm, pr. 0,3 cm. Vyobrazenie: obr. 1: 2. Literatúra: Pichlerová 1981, 148, Tab. CXXI: 5. 3. Miesto nálezu: pohrebisko II, hrob LVII. Popis predmetu: zlomok kostenej ihlice ukončený hlavicou v tvare kvapky. Kŕčok je zdobený plastic­ kým prstencom. Hrot je ulomený. Rozmery predmetu: dĺ. cm 9,2, pr. 0,4 cm. Vyobrazenie: obr. 1: 3. Literatúra: Pichlerová 1981, 68, Tab. XXVIII; LVII: 2. 4. Miesto nálezu: pohrebisko II, hrob 1. Popis predmetu: kostená ihlica, zdobená hlavicou v tvare ženskej busty. Z prstencovitého podstavca vychádza plný guľovitý výčnelok, ktorý je ukonče­ ný poprsím ženy. Realisticky vypracovaná tvár sa končí vysokým účesom, ktorý je z pohľadu en face a z bokov zobrazený jemne rytými a hustým mriež­ kovaním, zo zadnej strany je plocha kolmo zrezaná, zdobená rytým motívom „V“, prerušeným v strede kolmou čiarou. Rozmery predmetu: dĺ. 11,0 cm, pr. 0,4 cm. Vyobrazenie: obr. 1: 4. Literatúra: Pichlerová 1981, 31, Tab. I: 1. 5. Miesto nálezu: pohrebisko II, hrob 85. Popis predmetu: kostená ihlica zdobená hlavicou v tvare ženskej busty, zlomok sekundárne prepálený. Ženská busta má realisticky vypracovanú tvár s vy­ sokým účesom, zdobeným jemne rytým mriežko­ vaním, zo zadnej strany účes znázorňuje ryté šikmé čiary usporiadané do písmena „V“, v strede preru­ šené kolmou čiarou. Z ihly kruhovitého priemeru sa zachovali dva fragmenty. Rozmery predmetu: dĺ. 2,0 cm, pr. 0,3 cm. Vyobrazenie: obr. 1: 7. Literatúra: Pichlerová 1981, 138, Tab. CIX: 5. 6. Miesto nálezu: pohrebisko II, hrob 85. Popis predmetu: zlomok kostenej ihlice, sekundárne prepálenej, ukončený podobou plochej ženskej busty. Realisticky vypracovaná tvár sa končí vysokým úče­ som, zdobeným jemne rytým mriežkovaním, zo zadnej strany účes znázorňuje ryté šikmé čiary uspo­ riadané do písmena „V“, v strede prerušené kolmou čiarou. Časť hlavice je poškodená. Telo sa nezachovalo. Rozmery predmetu: dĺ. 1,9 cm, pr. 0,8 cm. Vyobrazenie: obr. 1: 8. Literatúra: Pichlerová 1981, 138, Tab. CIX: 6. 7. Miesto nálezu: pohrebisko II, hrob 101. Popis predmetu: zlomok hlavice kostenej ihlice, zdo­ benej ženskou bustou, sekundárne prepálený. Hla­ vica má tvar ženskej hlavy. Realisticky vypracovaná tvár končí vysokým účesom, zobrazený mriežko­ vaním. V strede je prasknutá. Zadná plocha, kolmo rezaná, má znázornený účes zvislými kolmými čia­ rami, ukončenými dvomi vodorovnými ryhami. Pod nimi sú krátke, šikmé, kolmo na seba postavené čiary. Rozmery predmetu: dĺ. 2,1 cm, pr. 0,9 cm. Vyobrazenie: obr. 1: 9. Literatúra: Pichlerová 1981, 152, Tab. CXXVI: 1. 8. Miesto nálezu: pohrebisko III, hrob 9. Popis predmetu: zlomok kostenej ihlice zdobený hla­ vicou v tvare píniovej šišky. Kŕčok je zdobený dvomi plastickými prstencami. Hrot je ulomený. Rozmery predmetu: dĺ. 2,7 cm, pr. 0,3 cm. Vyobrazenie: obr. 1: 10. Literatúra: Kraskovská 1974b, 92, obr. 9: 2. R ÍM SK E KO S T E N É ŠPE R K Y Z A N T IC K EJ GE RU L AT Y 9. Miesto nálezu: pohrebisko III, hrob 9. Popis predmetu: kostená ihlica zložená z guľovitej hlavice, ktorá je nasadená na zahrotené telo. Kŕčok je zdobený jedným väčším a jedným menším plastic­ kým prstencom. Rozmery predmetu: dĺ. 12,3 cm, pr. 0,25 cm. Vyobrazenie: obr. 1: 5. Literatúra: Kraskovská 1974b, 92, obr. 9: 1. 10. Miesto nálezu: pohrebisko III, hrob 9. Popis predmetu: kostená ihlica zložená z guľovitej hlavice, ktorá je nasadená na zahrotené telo. Kŕčok je zdobený jedným plastickým prstencom. Rozmery predmetu: dĺ. 7,0 cm, pr. 0,18 cm. Vyobrazenie: obr. 1: 6. Literatúra: Kraskovská 1974b, 92, obr. 14: 2. 11. Miesto nálezu: pohrebisko II, hrob 119. Popis predmetu: zlomok kostenej ihlice bez hlavice. Telo je vo vrchnej časti zašpicatené. Kŕčok je zdobené plastickým prstencom nad ktorým je 0,9 cm pás, vypl­ nený mriežkovaním. V hrobe sa zachoval zlomok tela ihlice, ktorý k nej pravdepodobne patrí. Rozmery predmetu: dĺ. 3,5 cm, pr. 0,5 cm. Vyobrazenie: obr. 1: 11. Literatúra: Pichlerová 1981, 164, Tab. CXXXIX: 119/1. 12. Miesto nálezu: Bergl. Popis predmetu: zlomok kostenej ihlice bez hlavice. Telo je vo vrchnej časti zašpicatené. Kŕčok je zdobený plastickým prstencom, nad ktorým je 0,9 cm pás, vy­ plnený mriežkovaním. Rozmery predmetu: dĺ. 4,9 cm, pr. 0,8 cm. Vyobrazenie: obr. 1: 12. Literatúra.: Kraskovská 1992, 79, obr. 8: 3. 13. Miesto nálezu: pohrebisko II, hrob VII. Popis predmetu: zlomky asi piatich kostených ihlíc sekundárne prepálených. Rozmery predmetu: pr. cca 0,4 cm. Vyobrazenie: obr. 2: 1. Literatúra: Pichlerová 1981, 36, Tab. V: 1. 14. Miesto nálezu: pohrebisko II, hrob 1. Popis predmetu: tri zlomky kostenej ihlice sekundár­ ne prepálenej. Rozmery predmetu: pr. cca 0,3 cm. Vyobrazenie: obr. 2: 2. Literatúra: Pichlerová 1981, 84, Tab. XXXVIII: 2. 15. Miesto nálezu: pohrebisko II, hrob 47. Popis predmetu: zlomky asi šiestich sekundárne pre­ pálených ihlíc. Rozmery predmetu: pr. cca 0,4 cm. Vyobrazenie: obr. 2: 3. Literatúra: Pichlerová 1981, 116, Tab. LXXX: 3. 16. Miesto nálezu: pohrebisko II, hrob 107. Popis predmetu: zlomok tela kostenej ihlice z oboch strán ulomený. Telo je zdobené plastickým prsten­ com. Rozmery predmetu: dĺ. 4,3 cm, pr. 0,3 cm. Vyobrazenie: obr. 2: 4. Literatúra: Pichlerová 1981, 157, Tab. CXXXII: 1. 79 17. Miesto nálezu: pohrebisko II, hrob 129. Popis predmetu: zlomok hrotu kostenej ihlice. Rozmery predmetu: dĺ. 6,8 cm, pr. 0,3 cm. Vyobrazenie: obr. 2: 5. Literatúra: Pichlerová 1981, 170, Tab. CXLVII: 129/1. 18. Miesto nálezu: pohrebisko III, hrob 9. Popis predmetu: niekoľko zlomkov tela ihlice. Rozmery predmetu: pr. cca 0,4 cm. Vyobrazenie: obr. 2: 6. Literatúra: nepublikovaný. 19. Miesto nálezu: pohrebisko I, hrob 2. Popis predmetu: kostený korálik. Rozmery predmetu: pr. 1,0 cm. Vyobrazenie: obr. 2: 7. Literatúra: Kraskovská 1974a, 13. 20. Miesto nálezu: pohrebisko I, hrob 51. Popis predmetu: vázovitý kostený korálik v strede prevŕtaný. Rozmery predmetu: ? Literatúra: Kraskovská 1974a, 39. 21. Miesto nálezu: pohrebisko I, hrob 51. Popis predmetu: vázovitý kostený korálik v strede prevŕtaný. Rozmery predmetu: ? Literatúra: Kraskovská 1974a, 39. 22. Miesto nálezu: pohrebisko I, hrob 51. Popis predmetu: vázovitý kostený korálik v strede prevŕtaný. Rozmery predmetu: ? Literatúra: Kraskovská 1974a, 39. 23. Miesto nálezu: pohrebisko I, hrob 51. Popis predmetu: vázovitý kostený korálik v strede prevŕtaný. Rozmery predmetu: ? Literatúra: Kraskovská 1974a, 39. 24. Miesto nálezu: Bergl. Popis predmetu: zub z medveďa, prevŕtaný. Rozmery predmetu: dĺ. 6,4 cm, pr. 0,7 cm. Vyobrazenie: obr. 2: 8. Literatúra: Kraskovská 1992, 79, obr. 8: 4. 25. Miesto nálezu: Bergl. Popis predmetu: kel diviaka, prevŕtaný. Rozmery predmetu: dĺ. 8,8 cm. Vyobrazenie: obr. 2: 9. Literatúra: Kraskovská 1992, 79, obr. 8: 5. 26. Miesto nálezu: Bergl. Popis predmetu: kel diviaka, prevŕtaný. Rozmery predmetu: dĺ. 7,0 cm, pr. 2,0 cm. Literatúra: Kraskovská 1992, 79. 27. Miesto nálezu: Bergl. Popis predmetu: zlomok kosteného prívesku kónic­ kého tvaru s otvorom na hornej strane. Rozmery predmetu: pr. 3,5 cm. Literatúra: Kraskovská 1992, 79. 80 E R I K H R NČI A R I K 28. Miesto nálezu: Bergl(?), neďaleko kostola. Popis predmetu: zlomok amuleta, vyrobený z paro­ hoviny, v strede prevŕtaný. Rozmery predmetu: pr. 1,5 cm. Vyobrazenie: obr. 2: 10. Literatúra: Kraskovská 1977, 63, obr. 9: 1. 29. Miesto nálezu: pohrebisko I, hrob 2. Popis predmetu: zlomok kosteného náramku. Telo zdobené rytými líniami. Rozmery predmetu: dĺ. 4,5 cm, š. 0,3 cm. Vyobrazenie: obr. 3: 1. Literatúra: Kraskovská 1974a, 13, obr. 85: 14. 30. Miesto nálezu: pohrebisko I, hrob 21. Popis predmetu: zlomok kosteného náramku, pásiko­ vý, zdobený ryhou. Rozmery predmetu: dĺ. 4,0 cm, š. 0,4 cm. Vyobrazenie: obr. 3: 2. Literatúra: Kraskovská 1974a, 25, obr. 85: 13. 31. Miesto nálezu: pohrebisko I, hrob 36. Popis predmetu: plochý kostený náramok so zaoble­ nými koncami, zdobenými rytými krúžkami. Rozmery predmetu: dĺ. 7,0 cm, š. 0,4 cm. Vyobrazenie: obr. 3: 3. Literatúra: Kraskovská 1974a, 33, obr. 85: 12. 32. Miesto nálezu: pohrebisko I, hrob 41. Popis predmetu: zlomky kosteného náramku, konce spojené bronzovými nitmi. Rozmery predmetu dĺ. 8,0 cm, š. 0,4 cm. Vyobrazenie: obr. 3: 4. Literatúra: Kraskovská 1974a, 35. 33. Miesto nálezu: pohrebisko III, hrob 1. Popis predmetu: zlomok kosteného náramku, zdobe­ ný dvojnásobnými koncentrickými krúžkami. Konce spojené bronzovými nitmi. Rozmery predmetu: pr. 7,0 cm, š. 0,4 cm. Vyobrazenie: obr. 3: 5. Literatúra: Kraskovská 1974b, 84, obr. 9: 7. 34. Miesto nálezu: pohrebisko III, hrob 4. Popis predmetu: zlomok kosteného náramku. Rozmery predmetu: š. 0,4 cm. Vyobrazenie: obr. 3: 6. Literatúra: Kraskovská 1974b, 107. 35. Miesto nálezu: pohrebisko III, hrob 6. Popis predmetu: zlomok kosteného náramku, zdobe­ ný rytými líniami. Rozmery predmetu: š. 0,4 cm. Vyobrazenie: obr. 3: 7. Literatúra: Kraskovská 1974b, 89, obr. 9: 9. 36. Miesto nálezu: pohrebisko III, hrob 6. Popis predmetu: zlomok kosteného náramku, sčasti zdobený rytým ornamentom, pripevnený dvomi že­ leznými nitmi. Rozmery predmetu: š. 0,4 cm. Vyobrazenie: obr. 3: 8. Literatúra: Kraskovská 1974b, 89. 37. Miesto nálezu: pohrebisko III, hrob 6. Popis predmetu: zlomok kosteného náramku. Rozmery predmetu: pr. 0,4 cm. Vyobrazenie: obr. 3: 9. Literatúra: Kraskovská 1974b, 89. 38. Miesto nálezu: pohrebisko III, hrob 7. Popis predmetu: zlomok kosteného náramku. Rozmery predmetu: ? Literatúra: Kraskovská 1974b, 89. 39. Miesto nálezu: pohrebisko III, hrob 9. Popis predmetu: zlomok kosteného náramku. Rozmery predmetu: ? Literatúra: Kraskovská 1974b, 92. LI T ER AT ÚR A Alföldi 1957 Bartus 2010 Béal 1984 Bíró 1987 Bíró 1994 Bíró 1997/1998 Crummy 1979 Deschler-Erb 1998 Dular 1979 Garbsch 1965 M. Alföldi: Knochengegenstände. In: INTERCISA II. Geschichte der Stadt in der Römerzeit. Budapest 1957, 477 – 495. D. Bartus: Roman Bone Hairpins with Golden Head. ANODOS 8/2008, 2010, 35, 45. J­C. Béal: Les Objets de tableterie antique du Musée archéologique de Nîmes. Nî­ mes 1984. M. T. Bíró: Gorsium Bone Carvings. Alba Regia 23, 1987, 25 – 63. M. T. Bíró: The Bone Objects of the Roman Collection. Hungarian National Mu­ seum. Budapest 1994. M. T. Bíró: Pins with female bust decoration and the emperor cult. Antaeus 24, 1997/1998, 79 – 92. N. Crummy: A chronology of bone pins. Britannia 10, 1979, 157 – 164. S. Deschler­Erb: Römische Beinartefakte aus Augusta Raurica. Rohmaterial, Tech­ nologie, Typologie und Chronologie. Forschung in Augst 27. Augst 1998. A. Dular: Rimske koščene igle iz Slovenije. Arh. Vestnik. Ljubljana 30, 1979, 278 – 293. J. Garbsch: Die norisch­pannonische Frauentracht im 1. und 2. Jahrhundert. Mün­ chen 1965. R ÍM SK E KO S T E N É ŠPE R K Y Z A N T IC K EJ GE RU L AT Y Grünewald 1981 Hotentot/Lith 1990 Hrnčiarik 2004 Hrnčiarik 2010 Hrnčiarik 2012 Keller 1971 Kolník 1984 Kolník a kol. 1993 Kraskovská 1974a Kraskovská 1974b Kraskovská 1977 Kraskovská 1992 Lányi 1972 Mikler 1997 Mikovínyová-Daňová 2010 Petković 1994 Pichlerová 1981 Riha 1990 Ruprechtsberger 1979 Sklenář 2000 Tacheva-Hitova 1983 Vladkova 1999 Zeman 2001 81 M. Grünewald: Die Kleinfunde des Legionslagers von Carnuntum mit Ausnahme der Gefäßkeramik. Wien 1981. W. Hotentot/S. M. E. Lith: Römische Amulete aus Hirschhorn in den Niederlan­ den. Helinium 30, 1990, 186 – 207. E. Hrnčiarik: Die römischen Beinperlen und Amuleten aus der Südwestslowakei. ANODOS 3/2003, 2004, 91 – 100. E. Hrnčiarik: Príspevok k typológii rímskych kostených ihlíc. Štud. Zvesti AÚ SAV 48, 2010, 43 – 61. E. Hrnčiarik: Rímske kostené výrobky v zbierke Podunajského múzea v Komárne. Katalóg VI. Rímske zbierky. Komárno 2012. E. Keller: Die Spätrömischen Grabfunde in Südbayern. Münchner Beiträge zur Vor­ und Frühgeschichte 14, München 1971. T. Kolník: Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava 1984. T. Kolník/E. Krekovič/L. Snopko/I. Geržová/V. Ferus/I. Hečková: Doba rímska. In: T. Štefanovičová: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava 1993, 210 – 261. Ľ. Kraskovská: Gerulata­Rusovce. Rímske pohrebisko I. Bratislava 1974. Ľ. Kraskovská: Rímske pohrebisko na parcele JRD v Rusovciach. Zbor. SNM 68. Hist. 7, 1974, 81 – 111. Ľ. Kraskovská: Objekty z doby rímskej pri kostole v Bratislave­Rusovciach. Zbor. SNM 71. Hist. 17, 1977, 59 – 83. Ľ. Kraskovská: Drobné predmety z polohy Bergl v Bratislave­Rusovciach. Zbor. SNM 86. Arch. 2, 1992, 67 – 82. V. Lányi: Die spätantiken Gräberfelder von Pannonien. AcPannonien. Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 24, 1972, 53 – 213. H. Mikler: Die römische Funde aus Bein im Landesmuseum Mainz. Montagnac 1997. M. Mikovínyová­Daňová: Zlatý prsteň z rímskeho kastela v Iži. In: K. Kuzmová/ J. Rajtár: Rímsky kastel v Iži. Výskum 1978 – 2008. Nitra 2010, 77 – 80. S. Petković: Rimski predmeti od kosti i roga sa teritorije Gornje Mezije. Beograd 1994. M. Pichlerová: Gerulata­Rusovce. Rímske pohrebisko II. Bratislava 1981. E. Riha: Die römische Schmuck aus Augst und Kaiseraugst. Forschung in Augst 10. Augst 1990. E. M. Ruprechtsberger: Die römischen Bein­ und Bronzenadeln aus den Museen Enns und Linz. Linz 1979. K. Sklenář: Archeologický slovník 4. Kostěné artefakty. Praha 2000. M. Tacheva­Hitova: Eastern Cults in Moesia Inferior and Thracia. Leiden 1983. P. Vladkova: Amulets made of Bone and Horn from Lower Moesia. In: Der Limes an der unteren Donau von Diokletian bis Heraklios. Soia 1999, 285 – 289. T. Zeman: Germánská kostěná a parohová industrie doby římské ve středoevrop­ ském barbariku. Sbor. Prací Fil. Fak. Brno. Stud. Arch. Brunensia, 2001, 107 – 147. Römischer Schmuck aus Bein von Gerulata Erik Hrnčiarik Zusammenfassung Schon sein den ältesten Zeiten gehört Schmuck zu einem nicht wegzudenkenden Teil von sowohl männlichem als auch weiblichem Gewand. In Abhängigkeit von der gesellschaftlichen, aber besonders der sozialen Stellung ließen sich reiche Römer Schmuck aus edlen Metallen wie Gold und Silber; aus Edelsteinen, Elfenbein, Bergkristall u. Ä. anfertigen. Die ärmere Bevölkerung grif eher zu billigeren Imitationen, die aus Glas, Bein oder Geweih angefertigt wurden. Der provinzialrömische Schmuck hergestellt aus Bein oder Geweih bildet eine breite Skala von Gegenständen, die sich in mehrere Gruppen einteilen lassen. Zu den zahlreichsten Funden im zivilen aber auch im militärischen Milieu gehören dekorative Nadeln. Weiter waren es Perlen, Anhänger und Amulete unterschiedlicher Form, die Hals oder Hand schmückten. Zu der lezten Gruppe gehören Armringe und Fingerringe. Das Ziel dieses Beitrags besteht darin, die Kollektion von Beinschmuck, die aus den Gräbern auf dem Gräberfeld I, II, III stammt, aus typologischer 82 E R I K H R NČI A R I K und chronologischer Sicht und im Kontext der spätrömerzeitlichen Burg in der Lage Bergl in Bratislava­Rusovce, des antiken Gerulata, zu analysieren. Der zu untersuchende Bestand von ca. 39 Exemplaren kann aus funktionaler Sicht in folgende Gruppen eingeteilt werden: Dekorative Nadeln, die in erster Linie zum Feststecken von Haartrachten dienten. Außerdem konnten sie auch zum Verbinden von Stofen oder in der Medizin verwendet werden. Aus dem Gebiet der antiken Gerulata blieben 17 Exemplare erhalten, die nach der Form des Kopfes in sechs Typen eingeteilt werden können: Typ I. Nadeln mit dem Kopf in Form einer Kugels (Kat. Nr. 1, 2; Abb. 1: 1, 2). Typ II. Nadeln mit dem Kopf in Form eines Tropfens (Kat. Nr. 3; Abb. 1: 3). Typ III. Nadeln mit dem Kopf in Form einer Büste (Kat. Nr. 4 – 7; Abb. 1: 4, 7 – 9). Typ IV. Nadeln mit dem Kopf in Form eines Pinienzapfens (Kat. Nr. 8; Abb. 1: 10). Typ V. Nadeln mit abnehmbarem Kopf (Kat. Nr. 9, 10; Abb. 1: 5, 6). Typ VI. Nadeln mit giterförmigem Hals (Kat. Nr. 11, 12; Abb. 1: 11, 12). Eine besondere Gruppe unter den Funden stellen Bruchstücke von Nadelkörpern und ­spizen dar (Kat. Nr. 13 – 18; Abb. 2: 1 – 6). Sie sind ein ziemlich häuigen Fund auf den Fundstellen im ganzen Römischen Reich, aber angesichts ihres fragmentarischen Zustands lassen sie sich ohne Fundumstände nicht datieren. Perlen wurden am häuigsten auf einen Faden gefädelt und wurden als Hand­ oder Halsschmuck in Form von Armringen oder Halsketen verwendet. Sie wurden entweder einzeln oder als mehrere Exemplare auf einmal getragen. Das Tragen von Perlen hate nicht nur die ästhetische, sondern auch die magische Funktion. Ihre Varianten aus Bein gehören zu den ziemlich selten vorkommenden Funden auf römischen Fundstellen. In Bratislava­Rusovce wurden auf dem Gräberfeld I. insgesamt fünf Exemplare gefunden (Kat. Nr. 19 – 23; Abb. 2: 7). Dekorative Anhänger und Amulete (Kat. Nr. 24 – 28; Abb. 2: 8 – 10) haten in der Römerzeit unterschiedliche Formen und Größen. Sie wurden in der Regel am Hals getragen, aber manchmal auch auf unterschiedlichen Teilen des Gewandes. Es lassen sich aber auch Anhänger inden, die an Wafen und besonders an die Schwerthüllen, wie auch am Pferdegeschirr und andere Gegenstände angebracht wurden. In Bratislava­Rusovce sind zwei Typen erfasst: aus Tierzähnen und aus Geweih angefertigte Amulete. Armringe aus Bein (Kat. Nr. 29 – 39; Abb. 3) gehören auch zu den ziemlich seltenen Gegenständen im römischen Milieu. Der Grund dafür muss in der Zerbrechlichkeit und Vergänglichkeit des Materials gesucht werden, aus dem sie angefertigt wurden. Sie wurden aus einem Beinstück hergestellt, aber es existieren auch Armringe, die aus mehreren Stück zu einem verbunden wurden. Zur gewünschten Form wurden sie mit Hilfe erhöhter Temperatur gebogen und ihre Enden mit eisernen oder bronzenen Nieten verbunden. Im Durchschnit betrug ihre Breite nur 6 bis 8 Millimeter. Sie gehörte zur Ausstatung fast jeder römischen Frau. Die Mehrheit der Autorinnen, die sich mit der Untersuchung der knöchernen Armringe beschäftigte, ist sich darin einig, dass sie zu dem charakteristischen Merkmal des spätantiken Frauenschmucks gehört. Aus dem Gräberfeld I. in Bratislava­Rusovce sind vier Exemplare bekannt und aus dem Gräberfeld III sogar sechs. Abb. 1. Gerulata. Dekorative Nadeln. 1 – 4, 7 – 9, 11 – Gräberfeld II (nach Pichlerová 1981); 5, 6, 10 – Gräberfeld III (nach Kraskovská 1974b); 12 – Flur Bergl (nach Kraskovská 1992). Abb. 2. Gerulata. 1 – 6 – Dekorative Nadeln; 7 – Perle; 8, 9, 10 – Amulete. 1 – 5 – Gräberfeld II (nach Pichlerová 1981); 6 – Gräberfeld III (Archiv Autor); 7 – Gräberfeld I (Archiv Autor); 8, 9, 10 – Flur Bergl (nach Kraskovská 1992). Abb. 3. Gerulata. Armringe. 1 – 4 – Gräberfeld I (1 – 3 – nach Kraskovská 1974a; 4 – Archiv Autor); 5 – 9 – Gräberfeld III (5, 7 – nach Kraskovská 1974b; 5 – 9 – Archiv Autor). Übersezt von Mgr. Michal Dvorecký, PhD. Dr. phil Erik Hrnčiarik Katedra klasickej Archeológie FF TU v Trnave Hornopotočná 23 SK – 918 43 Trnava erik.hrnciarik@truni.sk Recenzenti prof. PhDr. Klára Kuzmová, CSc. PhDr. Ján Rajtár, CSc. Mgr. Tereza Štolcová, PhD.